Večné sľuby v Indii a ináč neleziem, kde ma netreba :)

Autor: Mária Látalová | 13.12.2016 o 18:04 | (upravené 13.12.2016 o 19:13) Karma článku: 4,22 | Prečítané:  663x

Čas v Delhi sa naplnil a nastal čas ísť ďalej do iného indického štátu. Ďalšia zastávka môjho tripu je Ranchi. Asi 3 mil. hlavné mesto štátu Jahrkand. Je to asi 1240 km juho –východne od Delhi.

Čas v Delhi sa naplnil a nastal čas ísť ďalej do iného indického štátu. Ďalšia zastávka môjho tripu je Ranchi. Asi 3 mil. hlavné mesto štátu Jahrkand. Je to asi 1240 km juho –východne od Delhi.

Bývam tu v kláštore u rehoľných sestier. Sú to sestry z Misijnej kongregácie Kráľovnej Apoštolov, ktoré pôsobia aj na Slovensku v Nitre a ďalšiu najbližšiu komunitu majú vo Viedni. Vlastne celý tento výlet mi pomáhali a aj pomáhajú so zabezpečením všetkého potrebného tu v Indii. Skrátka sú super :)

 

Mnohí sa pýtajú čo tu vlastne robím...

Ja vlastne nie som klasický cestovateľ, spoznávateľ, dobroduh :) Teda dobre, som zvedavá, no ale hlavne ťahá ma to na miesta, kde sú nejaké misijné diela. Tam kde sa vykonáva niečo aj pre dobro iných. Tak som šla do Indie. Ešte okrem cestovania a misijných diel som mala ešte jeden podstatný dôvod.. Moja dobrá kamarátka z Indie- rehoľná sestra, ktorá žila v komunite v Nitre, bude mať v Ranchi večné sľuby. Tak sme si povedali, že bude sranda, keď ju prídem zo Slovenska  prekvapiť do Indie.  Predtým sme spolu bývali pár mesiacov  v Nitre.  Veľa sme srandovali o tom, že prídem, keď bude mať večné sľuby. Ale pravdepodobnosť bola asi taká, ako že dostanem na písomke dvojku z matematiky. :-D Nejaká áno, ale nie moc veľká. Ale stať sa mohlo. Občas sa podarilo opísať.

Všetko sa vopred naplánovalo:) Veľmi mi pomohla jedna indická sestra, ktorá je už dlhé roky v Európe, aby som túto sestru mohla prísť pozrieť a prekvapiť.  Joicy ĎAKUJEM ;-)

To keď som prišla bol pre ňu šok. Úprimne: bála som sa, aby ju nevystrelo :-D Ale zvládla to dobre. Musela dať sánku hore, lebo bolo to pre ňu fakt prekvapením. Že sa niekto dovalil skoro 6000 km do Indie. Keď ma zbadala vo dverách. Dívala sa fakt tak, ako keď som ja dostala tú dvojku z matematiky :-D

UPOZORNENIE:) Nasledujúce pokračovanie bude duchovné ladené...  Ak ma niekto niečo proti, nech nečíta ďalej.

 Ak to niekoho zaujíma čo sú to tie večné sľuby, môže si vygoogliť. Komu sa nechce googliť a povie si, že chce vedieť  ďalej a nepotrebuje k tomu teologický opis tak to v skratke vysvetlím.  Pre rehoľné sestry je to už úplné a finálne zasvätenie sa. Sľubujú čistotu, chudobu a poslušnosť danej kongregácií,  pre ktorú sa rozhodli. Paralela bežného života- prirovnám to k svadbe.

Musím povedať, že to bola naozaj pekná a dôstojná slávnosť. Neviem, ako to bližšie opísať, to proste treba zažiť. Obzvlášť v hinduistickej Indii, kde je približne 2,5% kresťanov (neviem, či je to presný údaj). Takže úplná minorita, ktorá ma vraj cca 25 miliónov ľudí. Bol to pre mňa zážitok

 

Smutné oči bledé líčka...

Na Slovensku sa tak hovorí, že smutné oči, bledé líčka, to musí byť katolíčka :-) (Ak chcete niekto nazrieť pod pokličku kláštorného života v tejto komunite, kde momentálne bývam môžete si prečítať. Nie všetci možno majú možnosť zažiť kláštornú atmosféru a ešte k tomu v Indii. Tak to trochu priblížim..- samozrejme opisujem konkrétnu komunitu v danej reholi, neplatí to všeobecne. Opisujem svoje subjektívne dojmy, skúsenosti a zážitky)

Takže poďme k tým smutným očkám a bledým líčkam...katolíčkam :) Začnem tým, že smutné oči neplatia vôbec a bledé líčka u indických sestier už vonkoncom nie:) najbledšie čo v kláštore toho času je, som ja :)Ale sedávam občas na streche na slniečku a pracujem na ich odtieni. Ešte takých 269 rokov a mám aj ja ten čokoládový  odtieň:)   

Tento dom slúži ako provincialát. Býva tam provinciálna sestra. Teda provincialát je taká základňa pre daný región, do ktorého spadajú misijné diela, ktoré sestry obhospodarujú. (Je to od školstva, zdravotníctva, sociálnej oblasti...Neskôr sa budem snažiť popísať to viac. Na viaceré miesta by som sa chcela ísť pozrieť. Napr. do školy pre slepé deti.)  Provinciálna sestra je niečo také ako vrchná veliteľka supportovaná provinciálnou radou. Teda ďalšími sestrami. Dobre nie je to veliteľka :) to som prehnala. Osobne si myslím že je to veľmi náročná a ťažká úloha. Viesť spoločenstvo ľudí (žien obzvlášť... inak len tak mimochodom...vždy mi napadne ten vtip: Že  veľa kolies po kope je súkolie, veľa sôch pohromade je súsošie a veľa žien pohromade je súženie:-):)- možno na tom niečo bude. :) No skrátka ta provinciálna - je to žena, ktorá ma na svojich ramenách obrovskú zodpovednosť, aby všetko fungovalo, riešila problémy ktoré nastanú, keď je treba slúži ako hromozvod a ako každý vo vedúcej funkcii musí vedieť spraviť aj nepopulárne opatrenie. To je len zopár vecí, ktoré k tomu patrí. Je toho samozrejme omnoho viacej.

A teraz naspäť k bledým líčkam-katolíčkam:) Keďže som do tejto komunity prišla 2 dni pred večnými sľubmi, dom sa začal napĺňať ďalšími a ďalšími sestrami z rôznych iných komunít z tejto ale aj ďalších provincií. Takže niektoré aj 2 dni cestovali vlakom, aby sa v rámci svojej provincie dokázali prepraviť zo svojej komunity do provinciálneho domu. Zrazu tam bolo veľa sestier. No človek by si povedal: rehoľné sestry... to budú isto nejaké nudné  ženy bez iskry... Toť figu :-) Keďže v Indii sa snáď každý narodil s tamburínou v ruke alebo minimálne vedľa bubnov, už to mi mohlo napovedať, že bude živo, veselo a sranda. A veruže aj hej! Okrem sestier, tam bolo aj veľa mladých kandidátiek (kandidatúra je taký úplne prvý nezáväzný stupeň vstupu do rehole. Dievča pokuká, vyskúša rehoľný život, či je to to, čo by chcela a ak sa jej to pozdáva, tak po nejakom čase môže ísť o level ďalej do postulatu. Keď sa nepozdáva, kedykoľvek v slobode môže odísť. Nič na silu.)

Takže kde, je mladosť, tamburíny, bubny a radosť žiť život, pre ktorý sa človek dobrovoľne rozhodne, tam je o zábavu postarané. Jedno či staršia sestra, či mladá kandidátka, alebo predstavená, alebo ja... Každý je vítaný aby sa zapojil :) Baby ma  zobrali hneď medzi seba. Tancovala som asi 2 hodiny.  Ešte 2 dni potom ma boleli lýtka! :-D Asi už starnem :)

 Nuda tu teda rozhodne nie je. Možno búram niekomu predstavy o rehoľných sestrách :) Ale všade sa nájdu typy vážne, seriózne ale aj  úplne bláznivé s ktorými sa nenudíte ani sekundu. Dnes som bola v inej komunite na návštevu. Všetky sestry nás prišli privítať. Asi za 10 minút pritancovala jedna taká sestra (na indické pomery, väčšia sestra) s dvoma kvetinkami v ruke :-D Bola taká vtipná a od prvej sekundy som si hovorila, že tak s tou fakt musí byť strašná sranda. Zaspievala nám „hearthy welcome song“ :-D, pritom si  zvodne zatancovala aj s kilami navyše a v závere nás vyobjímala a dala nám kvety. Vôbec jej nevadilo, že mala trošku nadváhu.  Z toho si robila srandu. Taká radosť z nej išla:) A tak si hovorím, že o tom to je. Prežívať život radostne, nech už sa rozhodnem svoj život zasvätiť pre čokoľvek.  Byť iným pre radosť a inšpiráciou pre krajší deň.  Dík sestra, podarilo sa Ti to. Možno aj preto jej rehoľné meno -v preklade znamená svetlo. Verím, že má charizmu svietiť ľuďom do života.

Inak je tu so sestrami super. Zniesli by mi aj modré z neba. Darmo im rozprávam, že pre mňa extra nič variť nemusia. Že som schopná zjesť všetko, čo nezje mňa. A že už som jedla aj chrobáky.  :-D A že obedovávam  s bezdomovcami, že občas fakt raňajkujem suchý chleba :-D  lebo sa mi nechce natierať maslom, alebo večeriam v MHD keď sa presúvam medzi tréningami, čo trénujem deti :)  Aj tak mi spravia vždy niečo výnimočné. Zlaté... :)

Ak by chcel niekto zažiť a zistiť, že aj rehoľné sestry sú ľudia (a dokonca chodia aj na záchod) prídite ich kedykoľvek navštíviť. Väčšinou sú v poho . Väčšinou ani nekúšu ;-) A majú pridanú hodnotu – väčšinou dobre varia ;-) Nemusia to byť práve tie v Indii. Možno kdekoľvek. Alebo ak vás to tam ťahá z iných dôvodov, ako len z tých svetských aké som hore vymenovala, tiež to stačí prísť len očíhať ;-) Misijné sestry Kráľovnej Apoštolov Vás radi privítajú. Mám s tým osobnú skúsenosť v ich komunitách v Nitre, Viedni, Halenbergu, Ranchi, Chanaoh a Mahugane:) Dík sestry:)

 

Odchod z kláštora, dva dni u švagra.

Ešte v ten deň som odišla k švagrovi a jeho manželke, tej reholnej  sestry, za ktorou som prišla. Super ľudia. Milí, zlatí , ochotní... Povozili ma po okolí, zobrali do Indickej prírody, videla som indické lesy, vodopády. Aj vďaka nim som mala možnosť spoznať aj indický vidiek , nie len obrovské a preplnené mestá. Išli sme potom aj do dediny, kde býva sestra S.  Zapla som si GPS na telefóne. Ale to bola taká dedina, ktorá sa tvárila že neni ani na mape:) Čo ma milo prekvapilo boli cesty. Po skúsenosti z Kene som čakala pohromu. Ale poviem Vám, že cesty sa tu budjú  vo veľkom a aj do dediny , ktorá neni na googlemaps, vedie krásna asfaltka. Niektoré cesty u nás do dedín nie sú také. Jasne, že cestou sme obchádzali kravy, psy, kozy, cyklistov, chodcov, prasatá.... všetko čo si len vymslíte. Jasne, že občas boli malé diery, sem tam nejaky echt výmol, občas aj poľná cesta (krátky úsek). Ale nebola to katastrofa ako cesta z Handlovej do Trenčína v zime 2015.

To že som videla toho veľa, je len preto, že mám domorodý sprievod. Sama by som sa asi len ťažko takto niekam dostala. A pochybujem, že turistické agentúry vám zabezpečia originál vidiek, návštevu skromného hlineného ale zato krásneho domu, kde bývajú krásni a pohostinní ľudia. Naozaj som mala šťastie. Kam som prišla, boli skvelí ľudia. Je jedno aká je to vrstva. Či mešťania, či dedinčania – všetci si ma hneď zobrali za svoju. Ale určite to je aj tým, že bývam u príbuzných, známych alebo priateľov mojich priateľov.

Niekto od nás by si povedal, že ľudia na vidieku sú sedláci, jak sa to u nás pejoratívne hovorí. No poviem vám, že jediné slovo ktorým ich dokážem najlepšie opísať je krása. Títo ľudia sú vnútorne krásni. Úprimní, ťažko pracujúci, ale veľmi srdeční a dali by vám aj posledné.  Trochu som cestou nad tým uvažovala. Naozaj som sa nacestovala celkom  dosť (na moje slovenské pomery :-D Na indické pomery to sú vraj „short distance“ :-D – no bodaj by nie, keď tu sa cestuje vlakom zo štátu do štátu aj 3 dni:) a mala som čas rozmýšlať.  Bohatstvo  a kopec peňazí fakt prináša do nášho vnútra hnoj. Môžete mi oponovať. A asi aj právom. Veď lepšie sa plače v limuzíne ako v MHD... S tým súhlasím :) Ide o to, ako veľmi sa necháme my sami zanášať leskom peňazí a svojím egocentrizmom. Já, já, já jenom já...  Všimla som si to aj pri doprave. No je katastrofálna. Asi keby sa tu jazdilo podľa pravidiel fakt sa nikam nedostanete. Osobne si neviem predstaviť šoférovať tu. Ale sú tu isté rozdiely, ktoré ma oslovili... Európsky šofér by si povedal, že tam už nie je miesto. V Indii sa do tohto priestoru vmestí ešte bicykel, prebiehajúci chodec, krava, ktorá si zrazu spomenula, že chce prejsť na druhú stranu a šofér tuk-tuku, ktorý tam vocpe presne na milimeter aspoň predné koleso:) Ja by som už bola bez spätných zrkadiel, na komplet oškrábaná. Jednou nohou v base, že som niekoho prešla a druhou v sádre, že som spôsobila nehodu .  Dosť sa tu trúbi. Ale všimla som si prečo. U  nás sa trúbi v zmysle „ uhni debil, idem ja“. Jazda je strašne agresívna. Tu sa trúbi v zmysle „dávaj pozor obieham ťa, nevbehni mi tam“. Zažila som aj to, keď sme sa otočili a šli v protismere. A nikto s tým nemal tých 50 metrov problém. Všetci sa pouhýbali, potom sme správne odbočili a problém vyriešený. Tí šoféri nenervačia v zápche, nenadávajú a ani si nič sprosté neukazujú. No ak tu niekto robí profi šoféra, podľa mňa tie peniaze sú zaslúžené. Pre mňa ako cudzinca ta jazda je tiež adrenalín :-D Ale oni to berú v pohode, ako chlieb náš každodenný:)

 

Naxalite bandh

Ráno píšem sestre provinciálnej, že sa od švagra vraciame ráno o 9 do kláštora, či je to OK. Napísala, že jasné že je a že už mi chcela písať, aby sme prišli v ten deň, lebo druhý deň je hlásený NAXLITE BANDH. Doteraz neviem presne čo to je. Ale niečo také ako teroristická skupina. Vyhlásia to verejne v novinách a ľudia vedia, že v ten deň v tom čase nemôžu nikam cestovať. A kedže som v ten deň mala naplánované cestovať do jednej misie do nemocnice a školy pre slepé deti, presunula som si to teda o deň skôr. Cez naxlite bandh ostanem doma- v kláštore. :) Nehrozí nebezpečenstvo akurát vtedy nie je dobré cestovať cez nejaké hory a lesy, kde sa ukrývajú. Vláda proti nim intenzívne bojuje. Celkom často je tu vidieť nasadenú armádu. Aspoň v Delhi som to veľmi často videla. Ale držím sa zásady „ tam kde si ťa neprosia, nech ťa čerti nenosia“ a vlastne nemusím byť všade :) Takže neleziem kde je to nebezpečné a držím sa rád domácich. A som poslušná, nevymýšľam a modlím sa každý deň :-D  Inak nič vážne nehrozí, pokiaľ človek nelezie kam nemá. Takže návštevu čo mala byť o deň neskôr som posunula o deň skôr. Plánovala som si vtedy trochu oprať a umyť vlasy. Už by som na nich mohla vysmážať :-D Ale počká to teda do zajtra, keď budem mať kopec času lebo nikam nepocestujem:) 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.


Už ste čítali?