reklama

7 časť -Hospic v Keni, príprava do Mombasy,ako nevidieť žlté slony

V poradí už 7ma čast dennika. Akosi sa mi to tu uz krati. Obcas sa uz domov tesim ale obcas si ani neviem predstavit ako budem opustat toto miesto, a hlavne ako budem opustat svojich chalanov, svojich kolegov, ktorí su mi uz ako rodinou...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Vstup do hospicu v Nairobi
Vstup do hospicu v Nairobi 

V poradí už 7ma čast dennika. Akosi sa mi to tu uz krati. Obcas sa uz domov tesim ale obcas si ani neviem predstavit ako budem opustat toto miesto, a hlavne ako budem opustat svojich chalanov, svojich kolegov, ktorí su mi uz ako rodinou...

Nuz ale vsetko ma svoj zaciatok a koniec. Ale to je jedno J Podme pokrocit v mojej dizertacke.

Tento tyzden som bola stale strasne zaneprazdnena. Tak nebudem popisovat asi jednotlive dni, len zhrniem, co som robila.

Mozno sa vynimocne zmestim do par stran. Mozno... J

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takze po vikende som dorazila do Mwangazi v pondelok rano (isla som spolu s ostatnymi) vzdy sa bojim, ze sa bude na mna cakat. Tak kazdy raz odkladam odchod z dobrovolnickeho domu o par minut. Oproti prvemu razu, co som isla na tu zastavku, odchadzam uz o 20 minut neskor. A stale som tam medzi prvymiJ Chalani sa tesili a hned mi zreferovali ako v nedelu zabili hada na trave. Kusok od vchodu, kde byvam. Vzdy si to celkom uzivaju, ked vidia moj zdeseny vyraz tvare, ked mi rozpravaju o jedovatych hadoch. Ale mam pocit, ze sa tie hady akosi priblizuju... no stale nemam tendenciu pozerat sa rano do topanok, ci tam nejaky neni. (ako bolo odporucane v dobrovolnickej prirucke) Nie som si totiz ista, ci by bol schopny ten had v tych topankach spat a toboz nie to v nich do rana prezit. Asi by som si ich mala aj umyt J Sama niekedy rozmyslam, ci ich nevyhodit na chodbu. No ale dufam, ze ked uz sa stretnem s nejakym „bad snake“ tak ze budem mat obute tie poctive Baťovské gumáky v ktorych obcas chodim do zahrady. A dufam ze si africky had vylame zuby na ceskej gume , vyrobenej v cine, predavanej v Keni , nosenou Slovenskou zenou pozicane Kenskym muzom.J A nech niekto tvrdi, ze neexistuje globalizacia... J Pondelok preletel velmi rychlo aj spolu s Utorkom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Streda 1.8

V stredu som sa chystala odist do mesta k ostatnym dobrovolnikom, pretoze na stvrtok som mala dohodnute stretnutie v Hospici. Tak aby som necestovala skoro rano vo stvrtok z divociny mojho projektu do mesta, usudila som, ze v ramci mojej logistiky bude lepsie prespat v Nairobi. A tak sa aj stalo. Uz zacinam mat aj ja tie africke maniere asi... povedala som si ze by som mala odist na matatu do mesta o 9:30 , no toho casu som akurat dopijala caj a povedala som si, ze sak to stihneeeem ... Hakuna Matata J

Stvrtok 2.8

Navsteva Hospicu v Nairobi. Po tom, ako sa mi podarilo dopravit sa do narodnej nemocnice, kde tento hospic sidli, podla dohodnutych instrukcii som vedela, kde sa hospic nachadza. Na moje prekvapenie, tie instrukcie boli na africke pomery pomerne presne a nemala som ziaden problem to najst . Hned som vosla dovnutra, kde maju recepciu. Povedala som tam, ze hladam Eunice, ze som s nou dohodnuta na 11 hodinu ( prisla som tam 10:50). Tak ma ta pani na recepcii zaviedla do kancelarie k Eunice. Boli to vlastne hned druhe dvere vedla recepcie. Eunice (asi 30 -35rocna zena) bola velmi mila, usadila ma u nej v kancli. CHvilu som sa tam divala, pozorovala to a citiala som sa jak u seba v kancelarii. Az som sa musela usmiat. Kopec pracovneho bordelu. Obalky, adresy, dakovne listy... J Som sa zasmiala a hovorim jej, ze u mna to vyzera dost podobne. Mala totiz po jednej velkej akcii – golfovom turnaji, ktory bol na podporu ich hospicu a prave posielala dakovne listy vsetkym zucastnenym. Tak som jej s pochopenim a uznanim povedala, ze to uplne poznam ten stav, ked si nema kde polozit ani hrncek s cajom. Ale tak ako u mna, ked pracujem, tak obcas jem aj v kancelarii, tak tam mala nejaky ten tanierik, salocku ... J No skratka tato kancelaria mi bola velmi blizka . Potom ma previedla po hospici a predstavila vsetkym kolegom. CHvilu sme sedeli, podebatili o tom ake problemy maju oni, ake my, o ich fundrasingovych aktivitach a tak podobne. Ja som sa potesila, ze nie len ja mam obcas krizu zo svojej prace. Potom ako som sa presla po tej kancelarskej casti, povedala mi, ze maju aj pacientsku cast, no tam ma vsak nezobrala. Ja som ani nenaliehala, lebo ani mi moc nemame v hospici radi, ked chodia navstevy a exkurzie pozerat na izby pacientov. Je to predsalen miesto ucty a respektu zomierajucim pacientom a nie zoologicka zahrada. No lenze moja neutichajuca zenska zvedavost sa s tym nevie do dnesneho dna stotoznit, ze som nevidela tuto pacientsku cast, ze mam pocit, ze sa tam urcite este vratim J Eunice fundraiserka mi povedala, ze mozem samozrejme este kedykolvek prist. Tak myslim, ze pri dalsej navsteve sa budem domahat aj tejto navstevy. Potom som videla, ze ma tej prace fakt vela, tak som jej povedala, ze si spravimlen par foteciek, a pojdem. Ja tiez nemam rada, ked mam nieco rozrobene a musim sa venvoat dalsim 3veciam. Videla som tam chodiacich pacientov , ktorí sa stretavaju rpavidelne kazdy stvrtok. Bola to jedna velka miestnost, kde sa mozu porozpravat, zahrat nejaku hru a vzdy je to spojene aj s malym obcerstvenim. Toto obcerstvenie im pipravuju dobrovolnicky. Tie tiez boli velmi mile a zlate. Presne ako v nasom hospici Milosrdných sestier v Trencine J

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale tiez to nemaju po financnej stranke lahke. Asi ako ziaden iny hospic...vlastne asi ani ako ziadna dobra institucia na tomto svete, ktora sa snazi pomahat ludom... Preto je to vsetko o nas ludoch. Ako si sami tento svet spravime a ako prerozdelime svoje zdroje. Je to na vzajomnej solidarite. Ci ti, co nieco maju, prispeju tým, co nic nemaju, alebo si to nemozu dovolit... Povedala som jej o nasom darcovskom systeme „Dar slachetneho srdca“ (ak mate niekto slachetne srdce, vela penazi alebo ste len zvedavi, mozte sa tuto pozriet- prispiet- alebo len omrknut, ako to funguje u nas ------(nehodiace sa skrknite J) http://www.satmarky.sk/pg/hospic_darci/ )

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak som spokojna odisla z ich hospicu a spomenula som si na vsetkych mojich kolegov doma v nasom hospici (Srdecne Vas pozdravujem a myslim na vas !!! ;-) J )

PIATOK 3.7

Rano som odisla o 6:40 z mesta ku mne do Mwangazy medzi kriky, hady a banany v nakupnom stredisku (plechove budy). Chalani sa uz tesili, lebo v ten den sme mali mat Comunity Day. Je to vlastne taka udalost, kedy sa hraju hry a sutaze medzi staffom a chalanmi. Uz mi vsetci 2 tyzdne avizovali, ze budem hrat za nich. Kolegom som rovno povedala, ze ak budem hrat, tak jedine so svojimi chalanmi, so svojim timom. Ale bolo ich dost, tak som nehrala. Spravila som im zostavu, vysvetlila ako maju hrat, pri preslove o taktike hrania po kridlach som sa tvarila velmi mudro. Kreslila som im na tabulu a vysvetlovala im, ze mi je jedno ako ten zapas dopadne, ze ked tam nechaju vsetko a budu hrat na 100% a budu sa snazit, tak je to pre mna viac ako vitazstvo. Ale ze keby to kolegovcom natreli, bola by som nesmierne rada, lebo stale si ma doberali, ci uz je moj tim pripravenyJ

Cely cas bolo hrobove ticho, chalani pocuvali ... take ticho som tame ste nezazila. A nakoniec mi zatlieskali. Pred zapasom som im to zopakovala a chalani vyhrali 3:2, co ma strasne potesilo a hned som sa skodoradostne isla spytat socialneho pracovnika, (ktory si ma doberal ci sme pripraveni) ze čo sa stalo s ich hviezdnym timom J. Bola som strasne hrda na chalanov, ze vyhrali. Potom som zbalila svoj obrovsky ruksak a nahadzala do neho par veci do Mombasy kde pojdem na cely tyzden. Chalani mi zapriali peknu dovolenku a isla som zase s ostatnymi autom do Nairobi. Cestou odtial som sa (ako to slusne povedat... ) nazrala prachu, ponatriasala na tych jamach v matatu, premiesal sa mi asi 39x cely obed a uz som bola doma J

Sobota 4.7

Rano som bola v kostole, napisala tento dennik a konecne sa chystam nieco zjest a asi ist pozriet do mesta. V meste som stretla jednu zenu, ktora sedela s dvoma malickymi detmi. Mala tam hrncek. Nic odomna nepytala... ale rozhodla som sa, ze jej peniaze nedam ale pomozem tak cielene. Tak som sla do obchodu a nakupila som jej chleba, ryzu, olej, tie susene rybicky s očičkami, chvostikmi a nožičkami J a nejake zakladne potraviny... Snad to zuzitkuju nejak normalne, nie ze z toho spravi nejaky svoj biznis. Je to take zvlastne, ked prechadzate okolo takychto ludi.

No ale ako je citat od sv. Vincenta de Paul, ktory je uplne skvely, ze „jeden dobry skutok razi cestu druhemu“ som sa vybrala spokojna domov. Cestou som si kupila hranolky, ze sa doma najem. Lenze stretla som dalsiu postihnutu zenu ... Chvilu som sama so sebou pozapasila no a tak som ostala aj bez hranoliek J Dnes mam cestu k dobrym skutkom otvorenu... No ale neostala som hladna. Za posledne peniaze som si kupila tuto v nasej stvrti nejake vyprazane zemiaky, kus annasu, 2 rajciny a nebola som hladna. Sice bez penazi, ale bola som spokojna, ze som nakrmila 2 zeny a 2 male deti J Uz viem preco bol ten Jezis taky spokojny, ked nakrmil z dvoch ryb a 5 chlebov zastup 5000 chlapov. J

NEDELA – cely tyzden (5.8-13.8 ) – mozno dlhsie J

Idem na dovolenku do Mombasy, k morovi a oceanovi. Takze ziaden dennik pisat nebudem resp. ak nieco napisem, asi to nepride v obycajnom omeskanom case do utorka ale asi neskor. Nejak sa to pokusim potom zhrnut. Neberiem si tam totiz pocitac.

Snad sa vam potom coskoro ozvem ;-)

Majte sa kraaaaaaaaasne, budem na vas na plazi mysliet. Dufam, ze tam nebudem zapasit s komarmi. Mombasa je totiz na rozdiel od Nairobi malaricka oblast. Kedze je tam regulerne africke teplo, nie ako u nas (stale okolo 21-24 a obcas nam tu mrzne a je tu 14 stupnov), komarom sa tam dari celkom obstojne. Neplanujem brat ziadne antimalarika, lebo to su strasne sajrajty. Jeden druh je dost skodlivy na pecen a z toho druheho ma clovek vraj celkom obstojne haluze J Tak si vyberte... Ak by sa nahodou stalo, ze buduci dennik bude o ruzovych slonoch, zelenych zirafach, lietajucich zralokoch... budete vediet, ktory typ som si vybrala J Aspon si potom celkom obstojne podebatim s chalanmi

Mária Látalová

Mária Látalová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

2 ruky, 2 nohy, na konci strapaté ... :-) Zoznam autorových rubrík:  Keňa storyPostrehySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu