reklama

5-časť -do Kene prichádza kríza,alebo ide na psa mráz

Vsetkych Vas srdecne pozdravujem (rada by som povedala, ze zo slnkom zaliateho Nairobi... no ale uz druhy den susim pradlo, co sa nechce uschnut J tak si spravte sami obraz o slnkom zaliatej krajine ;-) Ale boli tu aj celkom tepla...asi 2 dni. Takze pokrocme o trosku dalej.... Minule som pisala o tom co tu robim,pre koho... o bitke, ktoru sme tu mali, o Jamesovi ... Tak len tak strucne popisem dni, co som tu zazila alebo prezila.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
shopping strret Katani - Keňa (ale v centre Nairobi sú obchoďáky ako u nás)
shopping strret Katani - Keňa (ale v centre Nairobi sú obchoďáky ako u nás) 

Vsetkych Vas srdecne pozdravujem (rada by som povedala, ze zo slnkom zaliateho Nairobi... no ale uz druhy den susim pradlo, co sa nechce uschnut J tak si spravte sami obraz o slnkom zaliatej krajine ;-) Ale boli tu aj celkom tepla...asi 2 dni.

Takze pokrocme o trosku dalej.... Minule som pisala o tom co tu robim,pre koho... o bitke, ktoru sme tu mali, o Jamesovi ... Tak len tak strucne popisem dni, co som tu zazila alebo prezila.

Pondelok 16.7

V Pondelok som zacala mat taku drobnu krizu. Predtym som kazdy vikend bola v Nairobi no teraz som ostala v Mwangaze. A uvedomila som si, ze to neni az taky dobry napad ostavat tu na vikend. Nie z dovodu, ze by mi tu bolo zle, zeby som tu hladovala alebo by sa tu o mna nestarali. Ale zacala som si uvedomovat, ze som stale v tom istom prostredi a zacinam trpiet ponorkou. Proste predtym som tu mala stale co objavovat, vsetko bolo pre mna nove... lenze postupom casu, ako to spoznate, tak v tom nenachadzate nove podnety a zrazu vam tie veci zovsedneju. Mozno ani to by nebol taky problem, ako to, ze som jednoducho pocitila, ze potrebujem na chvilu zmenit prostredie. Lebo posledne 4 dni som bola stale len tu...dokonca ani plechovych budach s bananmi (teda pardon – v shoping centre)J som nebola

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie je totiz jednoduche, byt 24 hodin s chalanmi a stale na tom istom mieste. Je to ako keby ste chodili do prace, ale miesto toho, aby ste odisli domov, po praci ostanete v kancelarii. Nepracujete, ale stale ste v tom istom prostredi a ked je nieco treba spravit, tak to spravite, lebo ste na tom mieste. A tak som si povedala, ze v ramci mojej vlastnej psychohygieny, budem chodievat na vikend do mesta. Predsalen tam ma clovek vacsie moznosti. Je s ostatnymi dobrovolnikmi, moze ist na vylet, do kostola, do obchodu ... jednoducho vypne. Ak chcem chalanom nejak pomoct, tak mi je jasne, ze aj ja potrebujem oddych a nemozem len davat ale musim aj ja niekde nacerpat. Teraz som si povedala, jak dobre, ze som robila diplomovku na temu :Syndrom vyhorenia J ... a tu zistujem na vlastnej kozi, co su to vlastne tie pomahajuce profesie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekedy ma clovek pocit, ze je jak taka energeticka spongia. Proste tym, ze vela dava, sa citi byt vecer uplne vyflusnuty, bez energie. Ale ja to zvladnem. Nie nadarmo mi Pan Boh nadelil tolko energie J Ale sem-tam aj neunavny zajac Duracell musi dobit baterky.

Utorok 17.7.

Stale som unavena a kriza pokracuje a presviedcam sa, ze to bola pekna blbost, ostavat na vikend. Ale vdaka za tu moju blbost . Aspon som sa mala z coho poucit. Pozitivne na dnesnom dni bolo to, ze som si ho spestrila. Videla som , ze kolegovci odchadzaju s táčkami kdesi prec. Povedali mi, ze idu do Catani, do shoping centra predavat rajciny z nasej zahradky. A kedze uz som bola na konci s treningom, tak som chalanov pustila o 5 minut skor a tesila som sa jak male decko, ze konecne vytrcim paty spoza brany. Asi som si len prezliekla tricko a uz sme frcali s furikom plnym rajcin asi do 15min, vzdialenej polocivilizacie. Polocivilizacia je pre mna miesto, kde sa da kupit chleba, mlieko, mango a banany J Ine (ako napr. instantne chemicke slizove sajrajty dovazane z Thajska – take nase vifony, plne farbiv- no skratka sem-tam nejake farbivo, sem-tam nejake to E-cko ...no proste to co ma nas europsky zaludocek rad J ) na tie chodim do Uchumi. To je taky velky supermarket kusok od dobrovolnickeho domu, kde cez vikendy byvam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takze rajciny sme predali, co bolo super, vsetci sme sa z toho tesili. Ked uz sme boli v Catani tak som povedala, ze idem pozdravit a navstivit Faith (Vierku , moju novu kamosku J ) Ked ma videla uz z dialky na mna kricala... nie ako ostatni –Mwuzungu ale Mary, co mna velmi potesilo. Tak som nakupila u nej mandarinky ( ktore som vlastne ani nechcela, na ktore som trochen alergicka, ale chcela som jej spravit kseft, tak som si u nej kupila. Do toho este aj citron, na ktory som alergicka tiez. Tak sme sa popytali jedna druhej ktora sa ako ma, ja som jej velmi podakovala za mandarinku, ktoru mi minule poslala, ze ma velmi potesila a povedala som jej, ze na spiatocnej ceste sa za nou este zastavim. Podala som ruku a uz som bezala za ostatnymi do posledneho stanku, kde predavali posledne rajciny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Inak tento posledny stanok moc nemam rada. Su tam take nesympatcicke zeny... ale niektorych tych predavacov uz aj poznam a mam svojich oblubenych, kde nakupujem banany a co potrebujem. Ked jedna dalsia predavacka videla, ze nakupujem u Faith mandarinky tak mi hovori, ze ona ma krajsie. Usmiala som sa, pochvalila som jej mandarinky, ale povedala som, ze Vierka je moja kamaratka J

A ked sme u tych nesympatickych zien predali posledne rajciny (oni este aj pri tych nasich rajcinach spekulovali jak Baťa s drevakmi asi 20 minut) konecne sme sli prec. Ja som sla napred,lebo mna to nebavilo, pocuvat o kvalite rajcin, a ci su za tu cenu male alebo velke. Tak som sla skor, lebo som sa zastavila este za Vierkou, ako som jej slubila. A uz mala pre mnan achystany sacok plny mandariniek, ze to je dar pre mna. Velmi som sa potesila (aj ked som na mandarinky alergickaJ ) lebo ich strasne lubim. A vedela som, ze ich mozem porozdavat a spravit tak radost dalej. A tak sa mi zas a znovu potvrdilo pravidlo 3xR ... (Radost Rozdavanim Rastie) Doniesla som ich domov a stratla som Erika a pytal sa, ci by si mohol jednu vziat. Ja som mu povedala, ze samozrejme, ze aj tak som kupila par specialne pre neho, za to avokado, co mi dal on minule. On sa usmial a povedal mi, ze to mi nedaval preto, aby som mu ja za to nieco davala, ale preto, ze som spomenula, ze to doma moc nejedavam, lebo je to drahe. Tak ze preto mi ho specialne kupil.

No a pri tomto som sa naucila zas jednu vec. Skusenost mi to potvrdila. Nie len tuto v Keni ale v podstate cely zivot sa mi to stava a pozorujem to stale. Mozno to poznate aj vy... Ze ked nieco nezistne darujete, tak sa vam to vzdy v nejakej inej podobe zase vrati. Je to taky kolotoc dobra. Aby ste si nemysleli, ze je na svete vsetko len zle. Mozno aj s tym sa da nieco robit. Za prve prestat citat pofiderny bulvar. Za durhe nepozerat TV noviny plne vrazd, masakrov, tragedii a katastrof (aj tak sa to bude diat stale, vzdy a vsade, bez ohladu na vas, ci o tom budete vediet alebo nie, akurat si mozete usetrit kludny spsanok a lepsi pohlad na svet) A za tretie, ak mate pocit, ze je vsade kopec zla, skuste nieco nezistne darovat. Skuste niekomu pomoct. Ono to pride naspat. Mozno nie hned, mozo nie potom, no niekedy sa to urcite vrati . Mozno prave vo chvili, ked to budete najviac potrebovat alebo, ked to budete vediet najviac ocenit.

Je to zvlastne, ze niekedy taka drobnost ako manadrinky v hodnote asi 20 korun a obycajna zena , ktora vas nezistne obdaruje, vam da do zivota taky impulz na zamyslenie, ktory vas moze posunut dalej.

Tak som Faith podakovala za mandarinky, a isli sme domov s prazdnym furikom a s mojim slubom Vierke, ze sa este vratim tento tyzden. Tak jej donesiem nejaky pekny obrazok anjelikov, co tu mam J

Taky pekny zazitok a hned clovek prehlusi ten hnusny pocit krizy J ale aj tak som si povedala, ze v Stredu idem spat do Nairobi, ze potrebujem uz naozaj zmenu aspon na chvilu.

Streda 18.7.

Uz som potrebovala akutnu zmenu, takze som odisla po praci spolu s ostatnymi, ktori odchadzaju a prichadzaju kazdy den. Som sa tesila ze pridem skor, kedze auto odchadza o 16. Teda aspon si to kazdy mysli ale nikto sa toho nedrzi. Odchadzali sme 16:49 J Tato africka dochvilnost... no ale ine uz to asi nebude. Ale este predtym nez som odisla, som pomahala Paulovi opravovat domacu ulohu. No cuduj sa svete, ze z matematiky :-D Ked to pocula moja mama, ked som jej to telefonovala, tak som myslela, ze sa od smiechu pocura, a velmi sa divila, ze ja som opravovala matematiku !!! Ale uistila som ju, ze som mala predlohu J A bolo to len scitavanie, tak to este zvladam. Sice uz som to davno nerobila bez kalkulacky ale spomenula som si, ako na to – ale hlavne ze som mala predlohu. Inak vsetci co ma poznaju a vedia o mojich matematickych schopnostiach... tak si asi mozu pomysliet, ze ked Latalova ma docinenia s matematikou, to sa rovno moze zacat krutit aj zem do opacnej strany J Uz je mozne ozaj vsetko.

No ale ked som to opravovala... spomenula som si na vsetky ucitelky...Veru sklanam sa pred nimi (tymi normalnymi, ktorym to neuskodilo, a nezacali byt v dosledku navalu pisomiek a drzosti studentov neuroticke) , ze maju trpezlivost to opravovat. Mna to uz po troch uvodnych opravovackach nebavilo. Lebo jeden neoznaci priklad, dalsi skaredo pise, dalsi to nevie ani opisat J a teraz sa v tom zorientuj a vysomar sa z toho ...

No a potom som odisla do mesta.

Stvrtok 19.7

Takze rano som vstavala o 6 aby som sa stihla dopravit na dohodnute miesto, kde sa vsetci stretavaju, aby sa mohli spolocnym matatu dostat naspat do Mwangazi. Boli sme dohodnuti na 7:10. Ja som tam uz bola o 7:05. Samozrejme, ze prva a ze sme sa tam este dalsich 20 minut cakali. I love africa time ! Ja tak nerada cakam... a cestou sme brali dalsich kolegov a ti s usmevom naskocili a vobec im nevadilo, ze cakali o pol hodinu dlhsie, ako by mali. No ja uz by som bola nervozna jak sanky v lete. Ale oni nie ...

Ale pocas toho cakania, co som videla... Asi 30m od nas bol na zemi chlap. To miesto, kde sme stali, bola prestupna stanica, takze to bolo velmi frekventovane. Za tych 20 minut, co sme tam sedeli v tom matatu a cakali jednu kolegynu, sa nikto anilen nepozastavil, ze tam niekto lezi. Vsetci kludni jak korytnacky prechadzali okolo neho. Ja neviem, ci ten chlap bol zrazeny, alebo mrtvy, alebo tam spal, alebo bol spolocensky indisponovani (opity) a len tam odpocival... No dospela som k tomu, ze tu je to asi tak bezny jav, ze niekto lezi na kraji ulice, ze to tym ludom asi ani nepride zvlastne. Tazko povedat, ci su voci tomu uz taki otupeli... ale keby sa nad kazdym takto zamyslali, ked vidia niekoho spinaveho na okraji cesty, asi by sa tu museli zblaznit.

To som vam uz asi opisovala, ze cesta sem je asi ako tankodrom... Kolega si kupil na krizovatke noviny a v pohode, nez sme dorazili, si ich precital. Napadlo mi, ako mi niekto hovoril, ze nemoze citat v autobuse, ze mu je hned zle. Keby to praktizoval tu, tak sa dogrca na prvych 100metroch. Ale tuto su na tie cesty vsetci zvyknuti. Proste idete po relativne dobrej trojprudovke a potom odbocite na polnu cestu plnu polmetrovych jam a tou cestou idete asi 20-30 minut. Zistila som, ze zaklad je nesediet pri okne, nad kolesom a hlavne NEZAPSPAT, aby ste si nerozbili hlavu o strechu alebo okienko J Tieto rady su fakt seriozne, ziaden vtip ;-) Ale na druhej strane kludne mozete zaspat. Ono ked vas to 3x oplieska o to okienko v uvodnych 200metroch... tak vas to spanie aj prejde J

Ale aku novinku tu mame !!! Pridem do kuchyne, kuknen za ten obrovsky sporak a vidim tam nieco sede a chlpate. Sa pozriem este raz, co je to za stvorenstvo... a si predstavte, uplne male kozliatkaJ - jeden den stare (mlade???) Tak som sa spytala, ci to su nase. Ze ano, zev cera sa narodili, ale matka s nimi nechce byt a je im zima, tak budu byvat za sporakom J . tak okrem troch maciek, ktore tam maju prechodne bydlisko v obdobi obeda a vecere, husi, sliepok a kacic, ktore tam obchenduju cele doobedie, tam budeme mat este aj kozliatka J

Inak su ozaj uzasne. Dnes som jedno kozliatko niesla k mame koze aby sa nazralo a Kiptoo niesol to druhe. Strasne zlate. To moje je cele sede a na chrbte – cez chrbticu ma cierny pasik. Je to asi o trochu vacsie ako dospely kocur. Tak sa kozliatka nazrali, potom sme otvorili vratka do kuchyne a supli sme ich pekne do tepla za piecku. (ZA piecku, nie do piecky;-) ) Mi to pripada jak keby sa pomiesali 2 rozpravky. 7 Kozliatok a Janicko s Marienkou. – od krmenia mlieckom kozliatok, po otvorenie dvierok ... a sup do piecky J Teda az po tie dvierka to bolo relativne rovnake. No ale nech to ostane radsej takto, aby sa nam tu nekrizili Janicko s Marienkou a do toho 7 kozliatok. ;-)

Piatok 20.7

Zacina ramadan J Nie mne ale moslimom tuto. V piatok som odisla spolu s ostatnymi zo staffu po skonceni prace do mesta za ostatnymi dobrovolnikmi, trochu si oddychnut. A celu noc tu spievali z blizkej mesity. Zevraj. Moc som toho nepocula, kedze som z celeho tyzdna bola hrozne unavena.

Sobota 21.7

Hned rano som isla do kostola a ked som sa vratila, oznamili mi dobrovolnici, ci idem s nimi vecer na grilovacku do ineho dobrovolnickeho domu, k irskym dobrovolnikom. Tak som povedala, ze samozrejme ze idem J Tak bolo tam jedlo na europsky sposob, pivo a pivo... J To pivo mi normalne spravilo radost. Nie je to pivo take dobre ako u nas... Ale dobre mi padlo. Bolo to take prijemne vypnutie po celych tych dvoch tyzdnoch, co som bola zavreta len v Mwangaze.

Nedela 22.7

Isli sme na taku turistiku, tuto do okolia Nairobi. Vola sa to 7 hills. Tak som si povedala, ze pojdem aj ja. No nie som bohvieaka turistka. Ked som si vypocitala, asi po hodine slapania, ze toto by mohol byt ten siedmi vrch, tak pri nom mi povedali, ze to je zatial len prvy... Tak si hovorim „No nazdar“ Ale ku podivu som to zvladla potom lepsie ako niektori, ktori sa na to tak velmi tesili . Proste potom uz ked som sa rozbehla by som bola isla a isla a isla .

Ta priroda bola nadherna. Cestou sme stretli aj jedneho chameleona. Takeho, co sa da u nas vidiet v chovprodukte.

Trochu mi to pripominalo Irsko... same kamene, zelen, ovce, kravy - mozno trochu aj Alpy bez snehu J

Zaujimave bolo to, ze ked sme chceli ist na ten vylet na hory, museli sme mat so sebou ozbrojeneho sprievodcu. Isiel s nami taky chlapik ale moc sa mu nechcelo a pri prvom vrchu nam povedal ze je este jeden a potom uz nic neni. Lenze potom sme stretli skupinu ludi (snad tam boli z celeho sveta, od Australie, Francuzi, Ind, Kenania ... ) a oni nam povedali, ze to je len zaciatok, ze ziaden koniec. Tak sme sa potom pripojili k nim a cestou sme si spravili vsetci spolocne taky piknik J Bolo to take velmi mile, ze niekde daleko od civilizacie zrazu stretnete ludi a este k tomu velmi milych, z celeho sveta. Najedli sme sa spolu a isli sme potom dalej.

Sem-tam sme prechadzali ako keby takymi lukami, inokedy mi to pripadalo jak keby sme sli cez dzunglu. No skratka velmi pekny vylet. Isli sme od rana 10 – resp. cestovali sme od 8 ale nez sme tam dorazili a vydali sa na cestu bolo asi 10. Potom sme presli asi 15km a sli sme spokojne domov. Cestou sme stopli prve auto, c onam zastavilo. Bolo nas 8 !!! Zastavila nam obrovska Toyota – taky nejaky Jeep, nie klasicky van. A spytali sme sa chlapika, ci by nas aspon kusok nezviezol. Akurat isiel s manzelkou z kostola. Hned ze samozrejme ze nas zvezie. Tak sa nas tam nasackovalo vsetkych 8 J No co budem hovorit, ze 4 vzadu, 4 v kufri a on s manzelkou v predu. Takze nas slo v tom aute 10. Vam poviem, to bol zazitok ... uz viem ako sa asi citia utecenci. Ja som neprezieravo naskocila do toho kufra. Ale bolo to lepsie ako ist dalsich 10 km do nejakej najblizsej civilizacie alebo cakat a nejake dalsie auto.

CHlapik bol velmi mily a sympaticky a nakoniec nas zaviezol az do nasej stvrti, kde byvame. Asi 8 minut od domu. Takze to co sme predtym cestovali autobusom, nas on zaviezol. Nakoniec sa z chlapika vyklul, ze to je nejake velke zviera, nejaky manazer nejakej velkej telekomunikacnej spolocnosti. Takze ziaden chudak. Nechcel ani od nas ziadne peniaze zobrat. Porozdaval nam vizitky, ze ak by sme nieco potrebovali, mozme sa mu ozvat J

No a taki unaveni a spaleni sme zakoncili nas vylet doma.

Potom sme este stihli anglicku omsu v meste a tym sme zakoncili nas vikend a tyzden a ja som aspon trosku vypla, z tej mojej divociny. Kde sa v pondelok zas vratim...

Ale myslim, ze sa budem asi castejsie vracat do mesta, lebo stale citim, ze potrebujem asi vacsiu zmenu prostredia, alebo aspon kusok civilizacie a wi-fi J Chvalabohu s dopravou to nie je az take komplikovane, takze sa to da. Tak uvidim, ako to bude pokracovat...

Mária Látalová

Mária Látalová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

2 ruky, 2 nohy, na konci strapaté ... :-) Zoznam autorových rubrík:  Keňa storyPostrehySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu