Mária Látalová
India- kusnutie hadom, plávanie v rieke, naxlite bandh a ako vyzerá originál ryža:)
V tejto časti by som rada opísala misijné diela, ktoré som navštívila, alebo o ktorých mám info z prvej ruky priamo od tých, ktorí tam pracujú.
2 ruky, 2 nohy, na konci strapaté ... :-) Zoznam autorových rubrík: Keňa story, Postrehy, Súkromné, Nezaradené
V tejto časti by som rada opísala misijné diela, ktoré som navštívila, alebo o ktorých mám info z prvej ruky priamo od tých, ktorí tam pracujú.
Čas v Delhi sa naplnil a nastal čas ísť ďalej do iného indického štátu. Ďalšia zastávka môjho tripu je Ranchi. Asi 3 mil. hlavné mesto štátu Jahrkand. Je to asi 1240 km juho –východne od Delhi.
Kúzlo môjho výletu je zatiaľ v tom, že stretávam ľudí, ktorí sú niečím zaujímaví. Stretnúť v Delhi Francúza ktorý po tom ako mu hovorím, že som zo slovenska mi plynule povie po slovensky. „Ahoj, ako sa máš? Ja som Tiborko!“
Takže som tu len dva dni. S cestou tri. Mám chuť napísať : to je Delhi to nevymyslíš :) Ja dievča z malého mesta, vo víre veľkomesta...Oproti Delhi je inak skoro každé veľké mesto dedina. :-D
V poradí už 7ma čast dennika. Akosi sa mi to tu uz krati. Obcas sa uz domov tesim ale obcas si ani neviem predstavit ako budem opustat toto miesto, a hlavne ako budem opustat svojich chalanov, svojich kolegov, ktorí su mi uz ako rodinou...
Drahi moji... Aby ste vedeli, uz sa mi vobec nechce tento dennik pisat. Asi by som si mozno radsej pozrela nejaky film, ale holt musim si vybrat. Casovo mi to zabera vela casu. Lenze tu mam tak strasne vela podnetov, o ktore sa mi jednoducho neda nepodelit sa, tak som si vybrala teda miesto filmu, pisanie resp. pokracovanie dennika vo volnych chvilach... Viem, ze by som to mala asi skratit, ale jednoducho ten zivot co tu zijem, a vsetko okolo mna sa neda vtesnat do par stran, co vam posielam... tak aspon tak v skratke ( ked si spomeniem na tych 8 stran co som raz poslalaJ -to je teda skratka...) Za chvilu to bude mat rozsah, jak dizertacna praca...:)
Vsetkych Vas srdecne pozdravujem (rada by som povedala, ze zo slnkom zaliateho Nairobi... no ale uz druhy den susim pradlo, co sa nechce uschnut J tak si spravte sami obraz o slnkom zaliatej krajine ;-) Ale boli tu aj celkom tepla...asi 2 dni. Takze pokrocme o trosku dalej.... Minule som pisala o tom co tu robim,pre koho... o bitke, ktoru sme tu mali, o Jamesovi ... Tak len tak strucne popisem dni, co som tu zazila alebo prezila.
V pondelok 9.7 v Keni – strasna zima :) dokonca uz aj mne bolo zima, domaci chodia v zimnych bundach a v saloch a tretina kolegov ma nadchu. Pocasie tu sa mi zda, ze je osobitna kapitola.
...hned ako prisli, tak sme si zahrali futbal na takom prasnom ihrisku. A zrazu bolo jedno asi po pol hodine hry, ci su to chalani z ulice, alebo pani inzinierka z kancelarie, vsetci sme boli rovnako spinavi a vsetci sme rovnako smrdeli (no ja mozno o trosku menej, kedze som sa vcera konecne osprchovala J ) – to viete, je tu strasna zima, no ale aj tak sa snazim nezvlcit tu a obcas sa osprchovat. (robim si srandu, kazdy den sa sprchujem, lebo je tu hrozne prasno) No ale par krat som sa obden fakt neosprchovala a sla som spat jak socka. ;-) No ale sak co, som v Afrike v divocine, tu to nikto neriesi . Teda tym som chcela povedat, nie ze oni sa nesprchuju, ale ze mna nikto neriesi J
Po polhodinovom boji s vecerou (ugali) som prisla do izby. Kuknem nad postel a nieco sa tam pohlo. Nieco sa ma zlaklo, potom som sa toho zlakla ja a tak sme sa vzajomne lakali ! Prisla som to kuknuti blizsie a co nevidim !!! asi 8cm jastera. Tak som sa na neho pozrela z blizka. Celkom sympaticky. Zacala som rozmyslat, ci ho mam zabit. Ale uvedomila som si, ze to by bolo krvi jak z prasata, a ze nebudem predsa spavat pod takou zaneřádenou krvavou stenou, kde sa odohrala ukladna vrazda. Potom som sa teda na neho este raz pozrela a povedala som si, ze je ozaj mily, ze ho nebudem zabijat. Napadlo mi, ze ho chytim a proste vyhodim. Problem bol v tom, ze som to zviera enpoznala a nevedela som, ci neni jedovate, ci ma nekusne alebo nieco ine. Tak asi po 20 minutach uvazovania, som sa rozhodla ze predsalen sa vratim do kuchyne, kde este vsetci sedeli okolo ohna.
Tak Vas pekne pozdravujem J Kedze uz v tejto mojej divocine, kde som sa odstahovala nemam pristup na net, rozhodla som sa, ze bude teda priebezne pisat ako vyzeraju moje dni a potom ked pridem do Nairobi k ostatnym dobrovolnikom na vikend, tak to len odoslem... Tak sa Vam pokusim opisat ako to tu vyzera aneb nieco malo zo zivota hmyzu.