6 časť-pivo+výlet = kríza na odchode,drogy a zemepisárom už neverím

Autor: Mária Látalová | 18.12.2012 o 21:36 | (upravené 8.4.2014 o 9:52) Karma článku: 3,61 | Prečítané:  826x

Drahi moji... Aby ste vedeli, uz sa mi vobec nechce tento dennik pisat. Asi by som si mozno radsej pozrela nejaky film, ale holt musim si vybrat. Casovo mi to zabera vela casu. Lenze tu mam tak strasne vela podnetov, o ktore sa mi jednoducho neda nepodelit sa, tak som si vybrala teda miesto filmu, pisanie resp. pokracovanie dennika vo volnych chvilach... Viem, ze by som to mala asi skratit, ale jednoducho ten zivot co tu zijem, a vsetko okolo mna sa neda vtesnat do par stran, co vam posielam... tak aspon tak v skratke ( ked si spomeniem na tych 8 stran co som raz poslalaJ -to je teda skratka...) Za chvilu to bude mat rozsah, jak dizertacna praca...:)

 

Drahi moji... Aby ste vedeli, uz sa mi vobec nechce tento dennik pisat. Asi by som si mozno radsej pozrela nejaky film, ale holt musim si vybrat. Casovo mi to zabera vela casu. Lenze tu mam tak strasne vela podnetov, o ktore sa mi jednoducho neda nepodelit sa, tak som si vybrala teda miesto filmu, pisanie resp. pokracovanie dennika vo volnych chvilach...

Viem, ze by som to mala asi skratit, ale jednoducho ten zivot co tu zijem, a vsetko okolo mna sa neda vtesnat do par stran, co vam posielam... tak aspon tak v skratke ( ked si spomeniem na tych 8 stran co som raz poslalaJ -to je teda skratka...) Za chvilu to bude mat rozsah, jak dizertacna praca...:)

No tak podme na to, podme blizsie k PhD ... ;-)

 

Pondelok 23.7.

Minuly pondelok zacinal tym, ze som zacinala citit nejaku krizu. Vedela som, ze s tym musim nieco spravit, lebo sa tu asi zblaznim, kedze som neni ani v polovici. Tak som sa rozhodla, ze ist na vikend naspat do Nairobi bude dobra volba. Po celom vikende (po tej party a asi vypitych troch pivach a po tom vylete na hory) som odchadzala do Mwangazy az v pondelok rano. A uz cestou po tych jamach na motorke som sa na chalanov a do projektu zacala zase tesit. Proste som po poslednych dvoch tyzdnoch zavretych na jednom mieste, uplne vypla.

S ucitelom sme isli poobede fajcit von z arealu. Teda fajcit isiel on, ja som len isla s nim, aby som sa presla. A ukazal mi tu taky obchod (plechovu budu, kde sa da kupit chleba, cukriky, malinovky , mlieko a kredit) a kupil mi tam zazvorovu malinovku J Tak sme tam asi pol hodinu posedeli vonku na kamenoch a isli sme naspat dovnutra do Mwangazi. Totiz v celom areali je zakazane fajcit, pit a pouzivat akekolvek drogy J aby to chalanov neprovokovalo. Preto ucitel chodi fajcit von a ja sa k nemu vzdy ochotne pridam, aby som aspon na chvilu vytrcila päty aspon niekde inde.

Tu plechovu budu – teda vlastne pardon – OBCHOD JJ vlastni David. Chodi sem chalanov ucit nieco, co sa tyka umenia. Spev, tanec, divadlo... Je to sused. S nim sa poznam od sameho zaciatku co som tu, len som nevedela, ze ma obchod a ze byva tak blizko. Tak som este po hroznom treningu, co som mala s chalanmi, vybehla znovu do toho shopu na tu zazvorovu limonadu a hlavne kupit chleba. Je to velmi blizko. Akurat prejdem asi 300 metrov cez taku buš kde mam nad kolena kriky, okolo troch malickych domcekov (plechovych budJ ) a uz som tam. Akurat mi povedali, ze si mam davat pozor, ze obcas je tam volajaky ten hadisko. Ale zatial chvalabohu som ziadnemu do obyvacky nestupila, ale pre istotu chodim viacej naokolo.

David bol doma, tak sme zase posedeli na kamenoch, postazovali sa jeden druhemu, aki su chalani nedisciplinovani a ake to mame tazke J. Ono teraz bez vsetkej srandy, fakt to neni nic humorne, snazit sa naucit nieco 32 chalanov, ktorí su bez disciplny. Ale aj tak ich mam rada . Len niekedy ma strasne dokazu vytocit, ked ja tam revem jak na lesy, ukazujem, vysvetlujem a oni sa proste bavia a potom nevedia , co maju robit. Tak uz vselico vymyslam, ako ich zamestnat. A sem- tam to aj zaberie. Uz chapem ako sa citi trener, ktory hodi o zem kuzele, rozlisovaky alebo ine pomocky na trenovanie a odide z ihriska. Sama som to neraz zazila (ako hracka) a teraz mam niekedy pocit zeby som si to rada vyskusala aj zo strany toho trenera. Ale beriem to ako moj vlastny trening trpezlivosti. Ti chalani potrebuju, aby ich mal niekto rad. Na tej ulici neboli zvyknuti na to, ze musia mat nejaky rezim, ze musia niekoho posluchat. No a tobôž nie zenu a este k tomu taku vyblednutu J Poviem vam, ze obcas sa uz citim po tom treningu jak zbity pes.  Fakt niekedy rozmyslam naco som tu... Aby som ich mala rada? Aby som ich naucila hrat futbal? Aby som ich naucila nejakemu rezimu? Aby som ich co ????????? Lebo nejde vsetko dohromady, niektore veci sa vzajomne vylucuju. Lebo ak chcete z niekoho vydolovat maximum, musite byt na nich prisny. Lenze pochybujem, ze taka prisnost prida nieco cloveku na jeho oblube. Ked po niekom kricite, aby pridal. Ja sa snazim po nich nekricat (samozrejme ze sa snazim zbytocne – revem na nich jak zurivy tiger zavrety v klietke... ale hlavne v zmysle, ze na to maju, ze su rychlejsi, lepsi a skor sa ich snazim povzbudit. Ale aj tak mi to asi na oblube medzi nimi neprida, lebo jednoducho nie su na to zvyknuti z ich frivolneho zivota, aby ich niekto buzeroval a doloval z nich potencial a maximum, co v nich je. Ono to totiz niekedy neni sranda a celkom to boli. Ale ked som s nimi na vyucovani – vyberam si zasadne matematiku J alebo taky predmet o sebaspoznavani... je to sice v kiswahili ale obcas sa tam rozprava po anglicky.  Naposledy bolo nieco ako skupinove vnimanie. Pointov bolo, ze sa o kazdom hovorilo – o dobrych ale aj zlych vlastnostiach. No a potom prisiel rad na mna a kolega sa usmial a chcel ma preskocit, ale som ho stopla a hovorim, ze teraz som na rade ja. A chalani spustili...  ale na moje prekvapenie tam nebola jedina negativna vlastnost. Bolo tam nieco take, ze som dobry trener, ze viem tvrdo pracovat v zahradke, ze ich kazde rano pozdravim a podam im ruku,  ze som cista J (a som sa tak onuchala, no smrdela som, jak keby som vysla zo samotneho pekla, ale to som vysla len kuchyne, kde maju blbo spraveny komin, tak ma to potesilo . Ale tak tu smrdia vsetci, co pridu  aspon na 3 minuty do kuchyne)  Hovorila som chalanom, nech mi povedia aj nieco negativne, ze vsetci mame negativa, ale nikto mi nic nepovedal... tak ja neviem... je to dobre znamenie? Alebo sa len boja nieco povedat?  Tak som im ja povedala, ze som velmi netrpezliva a vybusna a preto na nich kricim na treningu.  Vzdy sa ich snazim uistit, ze ich mam rada a nie je to nic osobne a len ich potrebujem vyhecovat k lepsim vykonom.

Zas som sa stratila v case... Vratime sa spat do obchodu, ked som po treningu odisla cez kriky a hady k Davidovi...

Potom co sme posedeli, sa uz zacalo stmievat, tak ma bol David vyprevadit pred branu. Ono je to sice 300 metrov... ale to je jedno, to tu radsej nebudem rozoberat ;-) Nech sa mama neboji !! (mama neboj sa, srdecne ta pozdravujem J ) V meste je to omnoho nebezpecnejsie. Po tom co mi porozpraval Paul (ucitel s ktorym chodim poobede na zazvorovu limonadu k Davidovi) no veru poviem vam... sama samička- zena, ocitnut sa sama  v meste, v centre Nairobi... Radsej nie. Hovoril mi aj to, co mu obcas chalani porozpravaju, co sa tam deje. No verte mi, ze nic dobre !! Uzavreli sme to tym, ze chlapa len zbiju a okradnu. Co robia bielym zenam, si uz kazdy domyslite. Takze vystrahy, ktore sme mali na zaciatku na prirpavnych vikendoch su naozaj opravnene a treba ich brat so vsetkym respektom. Aby som plynule presla do toho co chcem povedat, tak rovno prejdem na

 

UTOROK 24.7

Rano sme zacali takou diskusiou, ktoru viedli Mohamed a Paul (ucitelia) a ja som sa do toho pridala. Ze co ohrozuje ich zdravie a co mu prospieva. Dostali sme sa k jednemu aspektu, co moze byt na oboch stranach. Takze dobra a zla strava. A tak sme sa bavili o tom, kto z nich vie co uvarit, v zakladnych podmienkach na ulici, a co varili. No mna po 4 nutelovych chleboch a pol litri caju az napinalo, ked rozrpavali ako varili maso, ktore nasli niekde v smetaku, alebo ako varili sliepku. Paul sa spytal, ci tie sliepky kradli alebo kde k tomu prisli. Ze obcas nasli nejaku zdochnutu, tak uvarili tu... To pocas tejto polhodiny som sa podozvedala take veci... Od chalanov co maju od 14-24 rokov!!! A kazdy mal k tomu co povedat. Aj k tomu, ked sa pytal kde spavali a ako sa zivili. Takze spavali v nejakych zahradach, na cestach, v buši, na ulici ...  a ked som pocuvala o tom, ako kradli ludom peniaze, alebo urodu zo zahrady , zbierali plasty aby prezili alebo vykradali domy, bili sa aby prezili ... tak som si uvedomila – „Toto su ti moji chalani?“

No samozrejme !!! Boj o prezitie sa nepyta vasho svedomia, ci mozte niekomu kuradnut zemiaky zo zahrady alebo nejakemu bohatemu bielemu turistovi mobil !! Pre nich to bola otazka zivota a smrti. A v lepsom pripade prezitia. Ti chalani si presli vselicim.

No napriek tomu, ze im chyba disciplina, snazia sa. Velmi sa snazia (teda aspon vacsina) zacat od znova. Niektori su hlboko poznaceni ranami, ktore na nich zanechala ulica alebo ich blizki. A to dokonca tak, ze sa to neda na nich nevidiet, i ked by sa to radi snazili skryt.

Ale ako som pocuvala, ako rozpravali o tom ako kradli, lupili, zobrali... a pozerala som sa na nich, po tom, co tu s nimi uz nejaky ten tyzden zijem kazdy den, som akurat zistila, ze ti chalani akurat v zivote nemali stastie a moznosti. Uvedomila som si, ze som sa aj ja mohla narodit nie v prepychovej europe preplnenej malichernymi problemami, ale v ciernej Keni a taktiez som mohla vyberat smetaky a jest zdochnute sliepky a tesit sa, ze dnes prezijem, lebo mam co jest a nikto mi nenarval nozik pod rebra.

A napriek tomu, ze toto vsetko rozpravali, neda sa mi, nemat ich rada i ked ma na tom treningu obcas pekne vytocia !!! Su lenivi, vyrusuju ... samozrejme su tu aj vynimky. Je tu jeden velmi inteligentny chlapec. Ma 18 rokov, obrovsky potencial a je fakt velmi sikovny. Volaju ho tu profesor J Rad by studoval... myslim si, ze on je ten snaazivy typ. Co by si rad to studium vydrel, len nema na to peniaze.  S nim sa celkom vela rozpravam. Je to taka moja prava ruka. Ziaden trening neodflakne a na vyucovani je excelentny ziak. Proste zas a znovu sa zopakujem. Nemal prilezitost a moznost stat sa genialnym ziakom. Keby ju mal, urcite je teraz niekde inde, ako v rehabilitacnom centre. Myslim si, ze po case sa urcite spytam, ako sa na ulicu dostal alebo ako sa dostal do Mwangazi. Celkom ma to zaujima a dokonca vie super po anglicky, tak sa mozo aj nieco dozviem. Na rozdiel od chalanov, ktori hovoria len kiswahili. Potom to urcite hodim do dennika ;-) Toto su skratka veci, ktore sa nemozete len tak spytat bez ladu a skladu, pretoze nikdy neviete to pozadie. A nikdy neviete aku hlboku ma ten dotycny chalan jazvu na dusi, a ci mu jednou sprostou otazkou nerozjatrite tu ranu, co sa hojila alebo hoji uz mnoho rokov. Preto treba zvazovat, co tym chalanom povedat, ako to povedat ...

 

Streda

Nic extra zaujimave sa nestalo, tak vyuzijem priestor stredy a porozrpavam Vam nieco o smetiach J Skutocne velmi zaujimava tema ;-) My sa bijeme v europe do prs aby sme separovali odpad, aby sme neprodukovali zbytocne emisie a aby sme neznecistovali nasu matku Zem, chranime dazdove pralesy v Brazilii, zabranujeme vypustaniu freonov do ovzdusia aby sa nezvacsovala ozonova diera na pole...

A tu??? J Tu je ochrana zivotneho prostredia samostatna kapitola.

Hned ako som sem prisla, napadla ma taka prakticka vec – ako sem asi chodia smetari? Sem do takeho busa... Tak som si pockala na tu chvilu, az sa to vyriesi postupom casu samo. Aj sa vyriesilo. Nechodia sem ... Proste sa vysype bodrel na hromadu v zahrade a potom sa spravi veeeelky ohen a odpadky vyletia do vzduchu v podobe emisii a dymu J A mimochodom v Nairobi, v stvrti kde su nasi dobrovolnici... tam je uplne bezne, ze prechadzate okolo ohnickov na chodniku, kde fajruje nejaky odpad. Robia to tu tak vsetci. Ale do tejto stvrte smetari aspon chodievaju. Tu vsetci vyhadzuju odpadky na zem. Proste nieco zjedia a obal hodia na zem. Nikoho tu emisie a ochrana zivotneho prostredia netrapi.

Ale je to pochopitelne. Clovek sa stara hlavne o svoje primarne potreby. Takze ked niekto 2 dni nejedol, tak su mu cele emisie tak akurat ukradnute a aj cele zivotne prostredie, ked sam musi zapasit o holy zivot.

Takze taky maly indikator : Ak sa niekto stara o tulave zvierata, o zivotne prostredie... je v podstate zahojeny !!! Lebo nemusi riesit, ci sa aspon raz za den naje, alebo ci nieco preda aby zarobil na to jedlo. Toto uz ma poriesene a tak riesi dalsie veci, ktore ho v zivote potesia. Ale nemusi riesit otazku svojho existencialneho prezitia.

A skoro som zabudla. Bola som sa prejst tuto v okoli. David (co uci hudbu a ma ten obchodJ ) Ma zobral este do vacsej divociny ako je ta nasa. Asi 20 minut od nas je take obrovske jazero. Ja som sa hrozne tesila, lebo som aspon na chvilu vypadla. Samozrejme mi nezabudol povedat, aby som si davala pozor na hady, ze tam ich je este viac, lebo tam uz ani ludia nechodia. Tak sme sa pekne presili a znovu sme sa jeden druhemu postazovali, resp. mame pochopenie pre nase nepochopenie zo strany chalanov nieco ich naucit J Ale obaja sa z nich tesime.

Ale musela som objektivne uznat, ze on to ma asi tazsie. Ja neviem ci mna ti chalani respektuju viac... no ked som videla tu hodinu spevu... Ludia, to bolo jak ked tu v noci hyeny zavyjaju s primesov sakalich vykrikov v kombinacii so zurivym levom JJ Ked uz som to aj ja s mojim hudobnym hluchom pocula... J Nebolo ich mozne prekricat. Kazdy si reval to svoje. Mna ked chalani na treningu neposluchaju, tak ja si spravim poriadok raz- dva. Zaviedla som tam pravidla a vsetci su na jasnom. Takze ked niekto robi kliky alebo drepy, kvoli tomu, ze rozprava, ked ja nieco vysvetlujem, beru to uplne samozrejme. Vzdy im za to podakujem a podam im ruku. Alebo mozno uz zistili, ze az tak prave trpezlivostou neoplyvam, a nasrdit ma fakt neni sranda.

 

STVRTOK

Preberalo sa v skole cely tyzden na vyucovani tema ako DROGY z roznych aspektov. Pocas tyzdna chalani rozpravali o tom ake drogy uzivali, ake boli nasledky, ako im to ohrozovalo zdravie a tak. Kedze to bolo v ich jazyku, tak som z toho mala asi tak borovu figu. Ale dnes, ked sa skoncila hodina, tak sme si sadli vonku do travicky a normalne som sa ich otvorene spytala, na preklad tych drog, resp. co uzivali, na com frcali. Tak mi popisali lepidla vsetkeho mozneho druhu, ze fajcili travu, uzivali myru (to je nieco take povzbudzujuce, mozno k nasim podmienkam by som to mozno prirovnala k ucinkom extazy) nejake tabletky a vlastne vsetko co ma nejaky ucinok na vase telo alebo aspon torsku oblbuje mysel.

Pytala som sa, ci je nutne zacat brat drogy  na ulici. Povedali mi ze nie, ale ze inak sa neda. Je tam obrovsky tlak zo strany vasi priatelov z ulice. Proste sa vami pridu, ponuknu vam, vy to skusite a uz to nikdy nechcete nechat , a cpete do seba tolko chemie, co ide a znesiete.

Sucastou toho vyucovania bolo aj take video. A tam bolo prave o uzivani drog na ulici. Jeden chalan tam spominal, ze nemoze byt pri zmysloch aby sa mohol najest potravin z odpadkoveho kosa.  A do toho bolo vela snimkov, ako tie decka fakt vdychuju to lepidlo. Vraj sa potom clovek citi aj taky ospaly ale ze neciti vobec nic. Hlad, ze na neho prsi, ze mu je zima... Samozrejme potom tie decka zacnu rapidne chudnut az dochadza ku kolapsom a nie je nic nezvycajne, ze aj k umrtiu. Ale kedze su to chalani z ulice, nikoho to nezaujima. Ake smutne... Ked vidim svojich chalanov, ze su to uplne normalni chlapci a dostali moznost a prilezitost... Su uplne ini ako ti z toho videa. Ked dostanu najest, potrebnu edukaciu vsetkeho druhu, lasku, pozornost, spolocenstvo... A pritom sami povedali, ze boli taki isti ako ti na tom videu. Viedli presne taky isty zivot.

Myslim, ze velku zasluhu na tejto zmene maju hlavne tuto ludia zo staffu a ucitelia. Paul a Mohamed. Su to fakt charizmaticke osobnosti a presne toto ti chalani potrebuju.  Je to tu taka rodinna atmosfera. Ked je obed, tak obedujeme vsetci spolu. POcnuc chalanmi, konciac riaditelom, ktory tu obeduje spolu s nimi.

Dnes som im trening neurobila, kazdy si mohol vybrat, co chcel. Ja som sa pridala do akrobatickej skupiny, kde sme skakali, robii premety a oni sa tesili, ze som tam blbla spolu s nimi J Takze dnes trening nebol, tak som aspon dnes nebola za mrchu, co ich nahana, aby behali.

 

Piatok 28.7

Odisla som do Nairobi skôr, lebo som potrebovala ist este na postu, do obchodu a jednoducho tomu ich casovaniu uz neverim. J To by som nestihla vobec nic. A hlavne som sa chcela zbalit na taky mini-trip do Nyeri. Je to mesto, kde je jeden z nasich dobrovolnikov. Je to vraj asi len 40km od rovnika. Ak predpokladate, ze vas v skole spravne ucili, ze na rovniku je VZDY teplo ...  K tomu sa este dostanem. J No ale pocasie v Nyeri to bude asi samostatna kapitola. V piatok vecer isli vsetci dobrovolnici von do mesta na zur, tak som sa k nim pridala aj ja. Bolo to super, ale povedala som si, ze sama vecer v Nairobi by som teda byt nechcela. Samozrejme boli s nami aj domaci a boli sme velka skupina takze som sa citila relativne bezpecne. Lenze ked som chcela ist na druhy den rano do Nyeri, co je asi 2,5hodina matatu, tak som nemohla byt dlho, kedze som skoro rano vyrazala. Tak som asi hodinku pobudla, vypila pivo a isla este s jednou dobrovolnickou taxikom domov.

No ale ako sme isli taka tlupa, zavesili sa na nas dvaja chalani z ulice. Strasne spinavi... jednej rakusanke sa jej ich ulutostilo a pytala sa, ci im ma dat peniaze. Povedala som jej, ze to v ziadnom pripade, ze ked nieco uvidime cestou, nech im radsej kupi jedlo. Lebo za tie peniaze by si kupili akurat zas lepidlo alebo cosi nie velmi prospesne. Tak chalani s nami isli asi 15 minut a potom sa veru dockali. Nevidela som ich, ked im to jedlo davala ale myslim, ze boli velmi stastni. Hranolky tu stoja asi v prepocte 70 centov...tak im nakupila

Ja som prisla na to, ze vzdy je dobre mat po ruke nejake male kekse a ked niekoho takeho stretnete, tak mu ich date. Alebo ked nezjem nejake jedlo, ze som obcas vonku,  necham si ho zabalit do sacku a vzdy stretnem na ulici niekoho, komu ho mozem dat. Naposledy som stretla chalana, pri smetaku...nic odomna nepytal. Ale uvedomila som si, ze mam hranolky este v ruksaku, asi co som si kupila pred pol hodinou. Tak som ich vybrala a ked uz som bola pri nom, som mu ich dala. Zjavne bol dobre vyfetovany a este pod trickom mal flasku s lepidlom, ktora mu potom spadla na zem... No aj v tej nepricetnej hlave sa zmohol na taky vdacny usmev a velmi pekne mi podakoval.

Ja ked vidim nejakeho takeho streetboya, hned si premietnem, ze takto fungovali aj nasi chalani, co su v nasom centre. A ked vidim, ze ked maju jedlo a je o nich postarane, fakt ziadne lepidlo k zivotu nepotrebuju a su z nich normalni chalani ako napr. u nas.

 

SOBOTA

Prisla som do Nyeri... Krasna priroda, kopec zelene okolo, vela bananovnikov. Proste to okolie bolo jednoducho kuzelne J Problem nastal, ked som vyliezla z matatu a myslela som si, ze tam snad zamrznem ! No ja neviem co nas to ucia v skole za bludy. Ale co si ja pamatam, ze na rovniku je vzdy teplo. No mas ho vidiet !!! Som si nemyslela, ze tak budem v Afrike mrznut!! No skoro jak nas stred oktobra. Prsi a zima jak v mačacej diere.

Tak hovorim Jarovi, u ktoreho som bola na navsteve, ze asi mi dnes nevyslo pocasie. A on sa usmial a hovori, ze tak je tu stale J ze kratase mal 3X oblecene. A ja verejne prehlasujem ze ja za tie 2 dni som na sebe ani kratky rukav nemala a skor som myslela na to, ze keby mam este jednu bundu tak by som si obliekla aj tu .

Ale aby som bola objektivna, je to zas vo vyske 2000m.n.m. Ale proste, teraz tu je skratka zima . Ze v strede augusta, ze sa zmeni celkovo pocasie. Aj v Nyeri aj v Nairobi . Takze ak som si myslela, ze v Nairobi je zima...kecala som. To som totiz nebola este v Nyeri J

 

NEDELA 29.7

Odchadzam z Nyeri a idem sa zohriat do Nairobi.  Ked som vystupila uz v Nairobi videla som trochu slnka. Slastne som na neho pozrela (asi ako diabetik do cukrarne) vyzliekla som bundu a potesila som sa, ze sa po 2 dnoch trochu zohrejem .

Este aby som nezabudla, tak to Nyeri je vyznamne tym, ze je tam pochovany zakladatel skautingu brit Boden-Powell a blizko Nyeri je Mt. Kenya – neviem ci to neni po Kilimandzare druhy najvyssi vrch. To neviem na 100% ale ma nieco cez  5000m.n.m.

 

PONDELOK 30.7.

Po tom vylete sa citim byt hrozne unavena. Aj praca s chalanmi je celkom narocna... takze ako som rano absolvovala vytriasacku po tej katastrofalnej ceste a prisla som z Nairobi k sebe do Mwangazi... tak som si asi o 8:20 na 3 minuty pospala a zobudila som sa kusok pred 10 J

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?