3 časť denníka: Rosamunde Pilcherová hadr, alebo Misia Keňa

Autor: Mária Látalová | 2.11.2012 o 21:52 | (upravené 8.4.2014 o 9:51) Karma článku: 4,56 | Prečítané:  479x

...hned ako prisli, tak sme si zahrali futbal na takom prasnom ihrisku. A zrazu bolo jedno asi po pol hodine hry, ci su to chalani z ulice, alebo pani inzinierka z kancelarie, vsetci sme boli rovnako spinavi a vsetci sme rovnako smrdeli (no ja mozno o trosku menej, kedze som sa vcera konecne osprchovala J ) – to viete, je tu strasna zima, no ale aj tak sa snazim nezvlcit tu a obcas sa osprchovat. (robim si srandu, kazdy den sa sprchujem, lebo je tu hrozne prasno) No ale par krat som sa obden fakt neosprchovala a sla som spat jak socka. ;-) No ale sak co, som v Afrike v divocine, tu to nikto neriesi . Teda tym som chcela povedat, nie ze oni sa nesprchuju, ale ze mna nikto neriesi J

Za touto bránou začínala pre mnohých nádej na nový lepši život, alebo Mwangaza- svetlo  nádeje na nový životZa touto bránou začínala pre mnohých nádej na nový lepši život, alebo Mwangaza- svetlo nádeje na nový život

 

Ahojte, znovu všetkých srdečne pozdravujem J a posielam tretie –volne pokračovanie môjho denníka. Za chvilu to bude jak Rosamunde Pilcherová... ale dufam, ze tak neklesnem. Koho som tymto urazila, verejne sa ospravedlnujem. To bolo len take male intro. ;-)

Mozno este predtym, ako zacnem pisat o jednotlivych zazitkoch z jednotlivych dni, tak by som len upresnila tym, co nevedia, co tu vlastne v tej Keni (ne)robim. Rozrastol sa pocet tych, co by chceli dostavat tento dennik... ti co viete ako, naco, preco som tu, tym sa za to ospravedlnujem. Alebo ten uvod skratka preskocte.  Ale nie vsetci to vedia a vela ludi sa ma pyta... tak nech to nemusim hovorit kazdemu osobitne, pri takomto mailovom pripojeni, ake tu je, tak to aspon takto zhrniem.

V Keni som na misijnom dobrovolnictve na 3 mesiace, ktore organizuje DOBRA NOVINA pod zastitou  eRko. eRko mozno poznate zo svojich farnosti, kde sa pravidelne venuje detom, volnocasovym aktivitam, taborom a ... skratka aby deti mali plnohodnotne vyplneny cas a aby mali alternativu flakania sa po uliciach a aby vo volnych chvilach nemysleli na blbosti a podobne. Myslim, ze to vsetci pozname, vsetci sme boli deti J niektori este aj sme. Ak nie fyzicky, aspon sa tak citimeJ

Jednou z aktivit, ktoru eRko organizuje je DOBRO-NOVINOVE koledovanie, kedy sa skupinky deti vydaju koledovat do rodin a domacnosti. Vsetky peniaze, co sa vyzbieraju, putuju na projekty do Afriky, ktore eRko podporuje. Je to transparentna organizacia a je mozne si to pozriet aj na ich stranke. Neni to ziadna netransparentna organizácia , ktorá zije hlavne z donorskych akcii a na miesto urcenia sa dostava len minimum z toho, co ste vy prispeli. Nebudem tu hodnotit moralne zasady organizacii a ich transparentnost. O tom moj dennik nie je. Len som chcela povedat, ze som v priamom kontakte s projektami, ktore boli podporene prave z vyzbieranych penazi a snahy tychto eRko deti, ktore aspon svojim malom chcu pomoct zmenit svet. Oni vedia, ze robia dobru vec, no ja som s tym v Keni uz priamo konfrontovana. Priamo s projektami, ktore su z tychto penazi podporovane. Vidim konkretnych ludi, ktorym tieto peniaze pomozu niekedy zmenit cely zivot. Ci uz je to podpora ludi v slumoch, alebo podpora deti z ulice alebo pomoc postihnutym detom, ktorym tu uz ozaj nema kto pomoct a su plne odkazane na kazdu ochotnu, podanu ruku. Veci,ludia, pribehy, ktore som tu videla...- no mozem vam povedat, velakrat mi z toho bolo tazko a pytala som sa, ako títo ludia mozu fungovat a prezit. No pravdou je aj to, ze je tu mnoho organizacii, ktore sa snazia tymto ludom pomoct. A jednou z nich je aj nase slovenske eRko a DOBRA NOVINA.

O com konkretne je moj projekt? Vola sa MWANGAZA. V kiswahili to znamena svetlo (to som tusim uz pisala minule) Je to rehabilitacne centrum pre drogovo zavislych chlapcov z ulice. Prevazne su zavisli na fetovani lepidla.  Castou otazkou je, preco fetuju lepidlo... je to jednak preto, ze je to lacne a hlavne preto, ze títo chalani nemaju ziadnu nadej. Ziadnu nadej na lepsiu buducnost. Povedzte mi, co moze byt horsie ako nemat nadej?? A mat k tomu asi tak 14 rokov a zivot pred sebou? 14 rokov to som povedala este vysoky vek... Na ulici su uz aj 8rocne deti (aj mladsie), ktore frcia na lepidle. Je to hrozne, ked si predstavite, co asi spravi ten chemicky sajrajt s mozgom dietata vo vyvoji ?! Proste des a hruza. No pre nich je to aspon chvilkovy unik z reality. Z reality, ze nemaju co jest, ze celu noc nemaju kde spat, odvsadial ich vyhanaju... Jedlo si zhanaju v smetakoch. To som sama videla niekolkokrat (v centre Nairobi), ze chalan prisiel k smetaku, vybral odtial nieco, zjedol to a isiel do dalsieho. Ja som nevedela, ci ho mam zacat lutovat, alebo sa mam pozvracat ,alebo co mam robit. Mozno to znie strasne s tym zvracanim, ale ked vidite kos plny odpadkov a cititie ho asi na 3metre... a zrazu vidite, ze niekto odtial nieco zje... Mne asi keby tam padli kluce, tak by som sa tam zdrahala strcit ruku a dlho by som sa presviedcala. No ked to clovek vidi... clovek z europskych pomerov, kde sa bezne vyhadzuje jedlo. Tak niektorych ludi by som za tu ich rozmaznanost asi zacala bit. Nevedia, co znamena nemat nic, byt hladny.

Otazkou, ktora moze vo vas vyvstat je, ze preco su ti chalani na ulici? Je mnoho dovodov... Rodicia umru na HIV, alebo su to polosiroty o ktorych sa jeden z rodicov nevladze postarat, alebo su doma zneuzivani, alebo je rodina tak extremne chudobna, ze sa skor uzivi chalan  na ulici, ako doma a este mnoho a mnoho dalsich dovodov.

Myslim si, ze kazdy jeden z tychto dovodov je rozmer ludskej biedy a katastrofy. Katastrofa nie je to, ci mi ladi kabelka s lodickami a ci mam posledny model topanok od Blahnika sezona 2012... I ked prave toto poklada tristvrtina sveta za katastrofu, lebo ziadnu inu si nevedia predstavit. No skutocna bieda je to, ked niekto obeduje v smetnom kosi, spi v v slume v plechovej bude o rozlohe 2X2 metre na zemi. Nemusim vam asi hovorit, ako vyzera ta hlinena dlazka v obdobi dazdov, ked prsi 3-4 mesiace v kuse. Ziadna postel, zima jak v ruskom filme... Bieda? Katastrofa? Ludske trosky? Mozno ... ale aspon maju tito ludia svoju hrdost a napriek tomu, ze maju velke NIC, usmeju sa na vas a vy nechapete. Nechapete tomu ako sa niekto moze este v takej situacii vobec usmiat! Ale viete, co som si vsimla? Oni nemaju nic hmotne, ale maju obrovsku vieru v Boha, ktoru im nikto nezobere. Neobvinuju Boha za to, ze su v slume, ze nic nemaju. Na moje prekvapenie, su tito ludia velmi pobozni. Pre mna to bola obrovske vyucovanie o tom, co znamena verit a doverovat Bohu. Ono sa totizto velmi lahko veri v Boha, ked clovek ma naplnene vsetky svoje primarne potreby. No toto uz je pre mna iny level, co dokazu ti ludia. Napadlo mi jedno prislovie, co som kedysi citala „Lahko sa chodi po vode, ked je zamrznuta“ Myslim, ze clovek sa najlepsie vyskusa vo svojej viere, ked nema absolutne nic a napriek tomu veri v lepsi zajtrajsok. Mozno je to aj ich jedina moznost a sposob, ako si uchovat nadej. Ale to, co ma prekvapilo je to, ze oni maju tu vieru taku zivu...

Prepacte, trochu som sa o tom rozpisala... Uz pokracujem o svojom projekte dalej J

Taaakze skoncila som niekde pri tom fetovani lepidla... No vdaka takymto resocializacnym centram ako je Mwangaza, maju tito chalani aspon nejaku sancu zmenit svoj zivot. Toto resocializacne centrum je podporovane od mnohych donorov a nebyt ich, tak asi nefunguje. Jednym z tychto donorov je prave aj nase slovenske eRko.

Ked som sem pred dvoma tyzdnami prisla, prisla som prave do obdobia, kedy tyzden pred mojim prichodom skoncila jedna skupina. Resocializacny program trva 6mesacov. Novi chalani tu este neboli a prebiehal recruiting tychto chalanov z ulice.

No predsalen tu ostali dvaja chalani. Richard a Laban. Asi na druhy-treti den, som sa pytala, ze co je to za chalanov. Povedali mi, ze to su z tej skupiny, ktora koncila minuly tyzden, ale nemaju kam ist, lebo doma maju nejake problemy. Tak este ze ostanu tu (v mwangaze), nez pojdu znovu do skoly. Zacala som sa s tymito chalanmi kamaratit. Po anglicky hovorili iba trochu, ja po kiswahili viem tiez len trosku... no potom som vytiahla najlepsi medzinarodny komunikacny prostriedok J Futbalovu loptu. Je super, ze s loptou si rozumeju vsetci na svete. A tak ked sme sa hrali s loptou alebo kosili polmetrovu travu, pri troche anglictiny a kiswahili som zistila, ze su to super chalani. Vyzerali uplne v pohode a nikdy by ste nepovedali, ze fetovali lepidlo a zili na ulici. Pytala som sa aj staffu, ze ci skutocne su to chalani z ulice. Povedali mi, ze fakt su. Boli velmi zlati. Ja som ich naucila asi 2 nove triky, ako zonglovat s loptou a oni mi za to  spravili tanecne predstavenie. Jeden tancoval, druhy hral na bubny a potom mi ukazali este taku kaskadersku zostavicku so saltami a premetmi. No ja som len pozerala. Som sa spytala, ze kde sa to naucili. Poveali, ze tuto. Tu totiz v ramci volnocasovych aktivit sa rozvijaju talenty chalanov. Bud umelecke –maluju, tancuju, hraju na nastrochoch, alebo sportove – behaju, hraju futbal, posiluju...

A ked som teda videla prave tychto dvoch chalanov, bola som velmi milo prekvapena a povedala som si, ano ma to zmysel. ROzrpavala som sa aj s „vychovavatelkami“ –su tu nieco, ako nahradne mamy J Su to ozaj velmi mile a obetave zeny. Ked som im prejavila, svoju uctu za pracu, ktoru tu robia, ked som videla Labana a Richarda... tak mi jedna povedala. „Vies, mozno nezachranim a nepomozem vsetkym. Ale ked vidim, ako sa ti chalani zmenili a ked niekedy pride niekto z predchadzajucich kurzov a vidim, ze pracuje a zaraba, tak si poviem, ze to malo zmysel. Vela z nich to tu nevydrzi a utecu... Ale ak vidim, ze niekomu som pomohla, vtedy viem, ze moja praca a snaha mala vyznam“ Mala pravdu. Mwangaza je o tom, ze daju tym chalanom sancu. A to, ako a ci vobec sa tej sance uchopia, je len na nich. Tu im pomozu postavit sa na nohy, naucia ich, elementarne veci. Ze sa treba umyvat, ze si treba oprat, ze sa treba o svoje telo postarat, ze je treba mat uctu k svojim kamaratom a hlavne samým k sebe. Naucia ich tu ako si pekne ustlat postel (tento style sa tu musim aj ja naucit) a vela veci, ktore su pre nas samozrejme.

Preto mozno ak budete niekedy do buducna (najskor na troch kralovJ) zvazovat, ci pozvat alebo nepozvat DOBRO-NOVINOVYCH kolednikov z eRka , tak verte, ze aj prave Vy, mozte pomoct zmenit niekomu zivot. A to k lepsiemu. Nehovorim to preto, aby ste teraz vsetci zacali masovo posielat peniaze... ale hovorim to preto, lebo tu teraz s tymi chalanmi som. Zijem tu spolu s nimi, obedujem s nimi, ucime sa spolu, hrame spolu futbal... Proste vidim p resne miesto a ludi, ktorym tato konkretna pomoc ludi zo Slovenska pomaha. A hlavne dava im sancu na lepsi zivot, na novy zaciatok – dava im MWANGAZU – SVETLO nadeje.

Mojou ulohou tu je byt tymto chalanom napomocna, vo vsetkom, co im moze pomoct. Hned ako prisli, tak sme si zahrali futbal na takom prasnom ihrisku. A zrazu bolo jedno asi po pol hodine hry, ci su to chalani z ulice, alebo pani inzinierka z kancelarie, vsetci sme boli rovnako spinavi a vsetci sme rovnako smrdeli (no ja mozno o trosku menej, kedze som sa vcera konecne osprchovala J ) – to viete, je tu strasna zima, no ale aj tak sa snazim nezvlcit tu a obcas sa osprchovat. (robim si srandu, kazdy den sa sprchujem, lebo je tu hrozne prasno) No ale par krat som sa obden fakt neosprchovala a sla som spat jak socka. ;-) No ale sak co, som v Afrike v divocine, tu to nikto neriesi . Teda tym som chcela povedat, nie ze oni sa nesprchuju, ale ze mna nikto neriesi J

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?